S pojmom vnútorné dieťa ste sa už iste stretli. Nie je to nič nové a v duchovnom svete sa o ňom hovorí veľmi veľa v rôznych súvislostiach.

Som terapeutka a pracujem s liečením zranení vnútorného dieťaťa.

Prečo je práca s vnútorným dieťaťom dôležitá?

Vnútorné dieťa je naše emočné telo. To znamená, že zaznamenáva všetky emócie, ktoré sme počas života zažili. Vnútorné dieťa ho volame preto, že naša myseľ potrebuje a funguje cez obrazy. A keďže k najzásadnejším traumám dochádza v detstve, voláme emočné telo vnútorné dieťa.

Najdôležitejšie obdobie v živote človeka je prvých päť až sedem rokov. Vtedy sa do nášho podvedomia ukladá takzvaný „Program bezpečného prostredia“. Nech už sa doma v rodine deje čokoľvek, dieťa to považuje za bezpečné, pretože vo svojej čistote a bezpodmiečnosti nerozlišuje „dobré a zlé“, „správne a nesprávne“… Jednoducho prijíma všetko, čo sa okolo neho deje, tak ako to je. Má tam vešetko, čo potrebuje na svoje prežitie: rodičov, hračky, postieľku, jedlo…, viac nerieši.

Časom si začne uvedomovať, že nie vždy je všetko „úplne v poriadku“, ale program je už tak hlboko uložený v našom podvedomí, že v dospelosti si podvedome začneme vytvárať to isté prostredie, ako keď sme boli deti. Málokto z nás chce žiť úplne tak, ako v detstve a predsa sa to väčšinou tak deje. Žijeme veľmi podobne ako naši rodičia, pocitovo zažívame rovnaké situácie- cítime sa odmietnutí, nedocenení, nemilovaní, nedostatoční… Všeky tieto pocity poznáme, ale málokedy si ich spojíme s detstvom. Snažíme sa ich riešiť rôznymi spôsobmi, veľmi často krikom, potlačením seba, útekom, útokom, ale najčastejšie obviňovaním iných za to ako sa cítime…. To všetko sú reakcie malého dieťaťa. Toho dieťaťa, ktoré je v nás stále.

Čo sa s nami deje?

Emočné telo sa do fyzického vtelí v čase, keď dieťatku začne biť srdiečko- medzi druhým a tretím mesiacom tehotenstva. A oddelí sa v čase, keď dieťa zažije nejakú traumatickú skúsenosť. Trauma pre dieťa je čokoľvek, kde sa cíti nemilované, opustené, nevidené svojimi blízkymi. Traumy nespôsobuje len hrubé násilné správanie. Toto oddelenie má za následok to, že hoci naše fyzické telo rasite a vyvíja sa prirodzeným tempom, tak emočné telo ostane zaseknuté vo veku, kedy sa oddelilo. Preto sú naše reakcie v kritických situáciách detinské, často sami nerozumieme, prečo sa tak správame, ako sme sa takto mohli zachovať a podobne. Predstavte si, že váše fyzické telo má svoj vek, primeraný tomu, koľko času prešlo od vášho narodenia, ale emočne ste stále na úrovni možno štvorročného dieťaťa. A teda z pozície štvorročného dieťaťa riešite situácie vo svojom živote. Nevyliečené, respektíve zraneneé vnútorné dieťa sa v nás prejavuje pocitmi menejcennosti, nedostatočnosti, žiarlivosti, nízkym sebavedomím- pozor prirodzené sebavedomie znamená byť si vedomý seba, svojich pocitov, potrieb, kvalít aj nedostatov, nízkou sebadôverou, podceňovaním sa, potrebou kontrolovať seba aj svoje okolie, lebo sa tak cítime bezpečnejšie…

Čo s tým?

Ideálne je kontaktovať svoje vnútorné dieťa, prepojiť sa s ním a pomôcť mu dorásť do vášho dospelého veku. Pri kontakte s vnútorným dieťaťom postupne odhaľujeme svoje zranenia, situácie, kde sme odovzdali svoju silu, kde sme sa vzdali sami seba a prestali sme sa vnímať. Keď sa dotkneme svojich zranení, vieme ich „liečiť“. Liečiť znamená prepísať (precítením) negatívnu emóciu na pozitívnu, pretože náš mozog nevyhodnocuje, čo sa naozaj stalo a čo je fikcia, reaguje na naše pocity. Postupne naše vnútorné dieťa začne v nás rásť, my sa cítime sebavedomejšie, sebaistejšie, sme viac uvoľnení a život vnímame a žijeme vo väčšej ľahkosti. Zmení sa naše uvažovanie o nás samých. Prestávame sa podceňovať.

Ako vieme, či sme alebo nie sme v energii dieťaťa?

Ak by som to mala zhrnúť-každé dieť žije v energii obete, lebo je závislé na svojom okolí, rodičoch a ich správaní voči nemu. Preto, aby dostalo primeranú starostlivosť, ktorú pre svoje prežitie potrebuje, sa prispôsobuje očakávaniu okolia, plní, čo sa od neho čaká a seba potlačí. V tejto enrgii žijeme často aj v dospelosti.

Prečo by ste mali svojmu vnútornému diťaťu venovať pozornosť?

Výsledkom práce s vnútorným dieťaťom je zdravý a láskyplný vzťah k sebe, prijatie seba samého, tak ako som, prevzatie zodpovednosti za seba a svoje pocity a vystúpenie z role obete. To je energia emočne dospelého, „vyliečeného“ človeka. Táto energia sa prenáša aj do nášho života a vzťahov. Pretože ako pristupujem k sebe, tak pristupujem k ostatným. Ak mám súcit a porozumenie voči sebe, viem ho cítiť aj voči partnerovi, deťom, priateľom. Takže práca s vnútorným dieťaťom vylieči nielen vás, ale aj vaše vzťahy. A mať zdravé dospelé vzťahy a citiť vo svojom živote ľahkosť a nie strach a obavy, chce každý z nás.

Slavka Kmeťová, terapeutka a Profikamarátka